V dobre, keď sa snažíme o udržateľnosť a ekológiu začínajú ľudia klásť tieto nároky aj na módny priemysel. Fast fashion je biznis model, pri ktorom módne značky produkujú nové kolekcie každé štyri týždne za nízke ceny. Ako je to možné? Jednoducho šetria peniaze na produkcii, kvalite látok, platoch zamestnancov fabrík. Najmä posledné kritérium vyvoláva otázky o etickosti tohoto priemyslu.
Ako zistíte, či módna značka patrí k fast fashion?
 
1. Pozrite sa na krajinu pôvodu.  Fast fashion značky môžu fungovať len vďaka tomu, že ich výrobky sú šité v krajinách ako je Čína,Kambodža aleboBangladéš, kde zamestnanci fabrík pracujú za smiešny plat v často životu nebezpečných podmienkach. Spomeňme si napríklad na zrútenie osemposchodovej fabriky Rana Plaza v Banglaéši v roku 2013. Pri tejto katastrofe zomrelo 1129 obetí. Varovania pred narušenou statikou budovy deň pred jej zrútením boli ignorované a robotníkom bolo nariadené prísť ráno do práce. Po tejto katastrofe sa začalo konečne viac hovoriť o pracovných podmienkach ľudí, ktorí šijú oblečenie určené pre nás.
 
2. Pozrite sa ako často značky obmieňajú kolekciu. Ak majú značky novú kolekciu raz za mesiac alebo častejšie, ide to na úkor kvality šatstva, čo núti spotrebiteľov nakupovať nové oblečenie častejšie. Takto sa dostávame do bludného kruhu, na ktoré konci je obrovské množstvo odpadu. Investovanie do kvalitnejšieho oblečenia znamená, že vydrží dlhšie, takže investícia sa Vám vráti a planéta Vám bude vďačná.
 
3. Pozrite sa na cenovku a skúste si to spočítať. Ak si vezmete tričko za päť eur, zamyslite sa, ako je možné, že stojí tak málo? 50% marža ide zvyčajne predajcovi, marža 25% ide zvyčajne značke samotnej. 25% zvyčajne ostáva na transport, výrobu, látku, prevádzku fabriky a plat pracovníka fabriky. Suma 1,25 €nám dáva predstavu o tom, ako (ne)kvalitne tričko musí byť a aký je asi plat človeka, ktorý toto tričko ušil.