Mám preň zvláštny jemnocit. Pracujem so slovami opatrne a precíznosť vo výslovnosti je mojou výsadou. Skladám klobúk pred slovenskými i zahraničnými literárnymi osobnosťami a konečne popri domácemu jazyku mám obrovský vzťah k cudzím jazykom, z ktorých jeden som vyštudovala na úrovni experta. Oba jazyky som chvíľu pestovala v medzinárodnej spoločnosti a potom som si začala opäť hľadať cestu ku katedre. Podarilo sa.
Pozbierať sily pri páde…
Na strednej škole som od prvej chvíle cítila, že tam patrím. K študentom, ktorí zmaturujú z materinského jazyka. K tým drzým tínedžerom a čiastočne „dospelákom“ som mala vynikajúci vzťah. Kamarátsky i autoritatívny. Vraj mám prirodzený rešpekt a zároveň z hodiny vyplynie ponaučenie spojené so zábavou. Moje nadšenie prácou trvalo dva roky na dobu určitú, potom vyriekli nado mnou verdikt. „Zmluvu nepredĺžime, máme nadstav“.
Nikto neriešil nadstav dôchodcov na pôde alma mater. Nasledovali desiatky škôl, ktoré som navštívila, základné i stredné. Všade je nadbytok učiteľov. A tak sa z učiteľky slovenského i cudzieho jazyka stala podnikateľka. Áno, šijem na šijacom stroji, tašky, doplnky do domácnosti. Vzťah k šitiu vyplynul z pasie, niečo si vyrobiť, ušiť. Potom sa to ujalo a dnes sa snažím uživiť. Vždy však čakám na príležitosť postaviť sa zoči-voči študentom, na príležitosť znovu naplniť svoj sen a vykonávať s nadšením prácu, ktorá mi vždy bola poslaním.