Keď zavriem oči a vyslovím slovo domov vidím :

• Malé dieťa šťastne utekajúc s kyticou poľných kvietkov k mamičke
• Malé dieťa bežiace plačúce, ktoré vie,že iba doma ju poľutujú a pofúkajú boliestky
• Puberťáka tajne sa večer vracajúceho o pár minú po večierke. Mierne nesmelého, ale idúceho s istotou, že mu bude s láskou odpustené
• Dospelého človeka vracajúceho sa z diaľky a s chvatom otvárajúceho dvere, za ktorými sú rodičia

Keď zatvorím očí,pri vyslovení slovka „domov“ cítim :

• Vôňu mamkiných koláčikov
• Famóznu vôňu nedeľnej slepačej polievky s nádhernými žltými okami
• Vôňu kávy, ktorá vždy navarená čakala na hosťa
• Vôňu čerstvo vypratého a naškrobeného posteľného oblečenia

Tak to cítim a vnímam ja. Mnoho z vás to asi cíti podobne. Pre väčšinu z nás, ktorí sme mali šťastné a bezstarostné detstvo je pojem domova spojený s pocitom šťastia, rodinnej pohody, istoty.
Rovnaký domov sa teraz snažíme vytvárať my svojim deťom. Odovzdávame pochodeň šťastia a lásky dúfajúc, že aj im sa raz po rokoch pri vyslovení slovíčka domov, rozľahne okolo srdiečka teplo a zachváti ich rovnako nádherný pocit, ako mňa teraz.

Pochodeň lásky je odovzdaná a nech putuje mojou rodinou z generácie na generáciu. Nech každý jeden člen našej rodiny nájde u nás istotu lásky, pochopenia, porozumenia.
Doprajem všetkým ľuďom, aby zažili ten nádherný pocit domova. Ak ho v detstve nezažili verím, že nájdu v sebe dostatok sily a odhodlania, aby si vytvorili v dospelosti takýto úžasný domov pre seba aj svojich blízkych. Všetko je to iba v ich rukách a hlavne srdciach.

Domov je krásne prestretým stolom na ktorom dávame svoju lásku, svoje srdce ako hlavné chody hostiny, kvôli ktorej sa tu práve pre tieto ponúkané hodnoty oplatí vždy vracať. Sú to hodnoty, ktoré prevážia všetky bohatstvá finančné, ktoré sú pominuteľné a v kontexte týchto hodnôt aj úplne bezvýznamné.