V ekonomike musíme vidieť rozdiel medzi vypomáhaním a obchodovaním s ostatnými štátmi a medzi ich závislosťou.
Ako náhle sa krajina stane od druhých závislá a dokonca sa zadlží príliš vysokou sumou, nastáva problém. Nastáva aj v prípade, ak by sa nezadĺžila. Každý správne fungujúci štát by mal mať podľa mňa zabezpečenú vlastnú výrobu a vlastné ťaženie svojich komodít. Každý správny štát by mal mať zabezpečené hlavne svoje vlastné podniky, výrobne a ťažbu, aby nebol závislý od ostatných.
V určitom zmysle je závislosť zemí prospešná. Ale iba v tom prípade, ak má štát nadbytok vyrobeného tovaru či komodít a chce ich predať štátu, ktorý ich má nedostatok. V tomto prípade je závislosť dobrá a má to logiku.

 Zem, ktorá výrobky a komodity predá ostatným štátom, príde zakaždým k vysokej čiastke peňazí a pokiaľ má štát správnych politikov, touto čiastkou môžu financovať a posiľnovať ekonomiku svojej zeme celkovo. Teda takýmto vývozom si zabezpečia financie na vylepšovanie a stavanie svojich vlastných podnikov a zamestnanci budú môcť dostávať vyššie platy, čo mnohých k práci viac motivuje a teda upadá aj nezamestnanosť. Takýmto štýlom budú posilňovať svoje podniky, výrobne a ťažby a teda za každým budú čoraz viac samostatnejším štátom a každým vývozom tovaru a komodít bude tá zem bohatšia. Budú samostatní, produktívni a samozrejmosťou ostávajú financie na zdravotníctvo, školstvo a sociálne potreby.

Takýmto štýlom by sa mala tvoriť schopná ekonomika. Vysoké zisky vrážať do rozvoja svojej zeme, za ktorú majú oni,  politici, zodpovednosť. Dosiahnu tým jedine ďalší zisk, samostatnosť, nezávislosť a v podstate menej práce.
Predsa štát a národ sa môžu rozvíjať iba vtedy, pokiaľ sú schopní dosiahnuť nezávislosť a samostatnosť svojej ekonomiky. Takisto ich to bude motivovať, aby zabezpečovali a financovali vzdelanie svojich občanov. Títo vzdelaní občania budú môcť prevziať zodpovednosť za podniky, výrobu i ťažbu takejto zeme so sebestačnou ekonomikou.