Na Slovensku nebola ani pred, ani po vojne móda, podľa ktorej by sa obliekal všetok ľud slovenskej krajiny. To, ako sa ľudia obliekali záviselo od niekoľkých činiteľov:
a) kde žili – či v meste alebo na dedine
b) nakoľko boli majetní – chudoba sa obliekala ináč ako lekári, politici či obchodníci
c) k akému národu prislúchali: viď odievanie Slovákov, Rusínov, Maďarov vs. odievanie Nemcov, Cigánov či Židov
d) čím sa zaoberali, čím si zarábali
V mestách sa móda neustále menila – výrazne ju ovplyvňovali svetové trendy, ktorých najväčšie množstvo prichádzalo z Francúzska (ako napr. klobúčik ,,cloche“, ktorý sa začal nosiť v priebehu dvadsiatych rokov). Móda sa síce menila, no predpísané pravidlá jestvovali pred i dlhé obdobie po druhej svetovej vojne:
mešťania sa obliekali veľmi formálne a elegantne. Napr. bolo neprípustné, aby sa žena z ,,lepšej“ rodiny ukázala v spoločnosti s rozpustenými vlasmi, tobôž bez klobúka a rukavíc. Čo sa vlasov týka, to isté platilo pre mužov. Knihy o etikete uvádzali, že ak si žena nemôže dovoliť klobúk, musí si dať na hlavu aspoň šatku. Korzet (tvaroval trup ženy do požadovaného tvaru) bol tak samozrejmou súčasťou spodnej bielizne ako dnes podprsenka.
Ľudia sa rôzne obliekali i v závislosti od toho, či bol deň alebo večer: napr. v priebehu dňa nosili páni žaket (krátky vrchný odev), teda denný spoločenský oblek – a večer smoking.
Iba vymenovanie základných pravidiel vtedajšej módy by stačilo na obsiahlu knižnú publikáciu, a tak prejdime ďalej.
Odievanie sa ľudí na dedinách tiež nebolo jednotné: niekto nosil kroj, niekto drahý oblek, niekto potrhané šaty. Samotné kroje tiež neboli jednotné, a podľa ich vzhľadu bolo možné, tak ako (čiastočne) i dnes, zistiť, odkiaľ dotyčný človek pochádza. Výzor kroja závisel od ekonomických a klimatických podmienok toho ktorého regiónu. Najlepšie to vidieť na príklade Orava, Gemer, Liptov… vs. Spiš, Záhorie…
Bežná dedinská chudina ,,prvej republiky“ (teda väčšina ľudí na dedine), nosila ľanovú, avšak nekrojovanú, blúzu a gate. Niektorí ľudia si ľanové gate dali farbiť na sýtomodro, aby tak gate pripomínali americké džínsy, a zahaľovali chudobu dotyčného. Dedinská chudoba nosila topánky až ,,do zodratia“, príp. si ich dala niekoľko krát opraviť u obuvníka, u ,,šustera“.
Po vojne
Hneď po vojne nebolo možné spozorovať zmenu módy. Avšak 25. februára 1948 bola po vládnej kríze vymenovaná nová vláda Klementa Gottwalda s komunistami – netrvalo dlho, a všetko oblečenie sa vyrábalo masovo: bolo lacnejšie a dostupnejšie ako kroje či odevy starších strihov. Módu na Slovensku tak začali tvarovať továrne – pravidlá módy ako také, ako ,,buržoázny prežitok“, bez tlaku režimu vymizli…