Gaštany

Gaštan jedlý patrí medzi najstaršie dreviny sveta. Okrem toho, že je jesennou maškrtou, z ktorej nepriberiete, je to i rastlina blahodárna pre zdravie a užitočná  v kozmetike.

Gaštany dovezené na predajňu maximálne týždeň po zbere a skladované v chladnejších podmienkach, nie sú náchylné na znehodnotenie jedlého jadra. Pri nesprávnom skladovaní však dokážu stratiť až 50% obsahu vody. Gaštany totíž vysychjú oveľa rýchlejšie ako iné plody a to kvôli vysokej priepustnosti jeho oplodia pre plyny. Takéto gaštany sú stále jedlé, no strácajú svoju kvalitu a nedajú sa spracovať rovnako ako čerstvé.  Ďalším dôsledkom zlého skladovania môžu byť plesne. Preto pri kúpe kontrolujeme, či nie je gaštan vysušený, alebo napadnutý hubami.

Môj tip – plnka z gaštanov, ktorú si pripravíme podobne ako klasickú nedeľnú a sviatočnú plnku. Miesto pečienky či údeného mäsa použijeme varené gaštany

Tekvica

 Naše kuchyne poznajú najmä tekvicu obyčajnú a jej odrody známe ako cuketa či patizón.  Lahôdkové odrody sa zbierajú na konci augusta až septembra, v čase keď ešte nedosiahli botanickú zrelosť.

 Naopak tekvica veľkoplodá sa zbiera v čase úplnej zrelosti. Tieto tekvice majú na rozdiel od zeleninových tekvíc tenkú šupku. Do tejto skupiny patrí napríklad známa tekvica Hokkaido pochádzajúca z Japonska, obľúbená jesenná pochúťka. Hokkaido netreba šúpať a tak si pri kupovaní vyberieme tekvicu, ktorá má čo najmenej kazov. Odroda Goliáš, ktorej plody dorastajú až do hmotnosti 30kg, je vhodná napríklad na prípravu kompótov.  Obchody ponúkajú aj odolnú tekvicu figolistú, či muškátovú, známu aj ako „maslová tekvica“.

Všeobecne platí, že tekvičky sa zbierajú do prvých mrazov a uskladňujú sa na suchých miestach

s teplotou do 20ºC.  Zbierajú sa so stopkou, ktorá by mala byť pár centimetrov dlhá a tak zabezpečí čerstvosť dlhší čas. Stopka pri kúpe prezradí čas zberu. Ak je stopka zelená, tekvica bola zbieraná zavčasu. Ideálna preto je suchá a zhnednutá.

Tekvicu bez stopky neodporúčam kupovať. Je tak náchylnejšia pre mikroorganizmy a teda môže rýchlejšie hniť. Pri kupovaní dávame pozor aby tekvica nebola mäkká či nahnitá. Prezradia ju hnedé škvrny.

Môj tip– tekvicu na konzumáciu vyberám ťažkú, aby mala dostatok využiteľnej dužiny. Naopak tekvicu okrasnú vyberám ľahšiu, pretože dužiny je už menej a jednoduchšie získam pevnú dutinu, napríklad na Halloweenskeho svetlonosa.

Okrem ďalších typických plodín jesene ako vlašské orechy, huby, jesenné hrušky prinášame do vašich kuchýň možno novinku – čakanku.

Čakanka

Všetci poznáme rastlinu s modrými kvietkami, čakanku obyčajnú, ktorá sa využíva aj ako liečivá bylinka. A ako to už na svete býva, náhoda poskytla novú možnosť. Istý Belgičan totiž objavil, že čakanka v tme a vlhku tvorí puky. Tie boli navyše chutné a tak sa začala jej sláva nie len v kuchyni ale aj v liečiteľkej oblasti. Koncom jesene sa zbierajú čakankové korene, ktoré sa uskladňujú v tme, v primeranom vlhku a stabilnej teplote . Tieto podmienky sú ideálne pre vznik chrumkavých

a šťavnatých pukov čakanky. V takejto forme je už známa pod názvom čakanka šalátová. Už názov  prezrádza, kde nájdu vvynikajúce puky svoje uplatnenie. Ak ste túto rastlinu zatiaľ vo svojej kuchyni nemali, vrelo odporúčam. Z pultov vyberajte svetlé, bledožlté pevné puky. 

Môj tip – výborná je aj dusená, alebo na smotane