V následujúcom článku opíšem fakt, na čo vlastne ekonomika vznikla a akým smerom mala občanom pomáhať. A žiaľ, akú podobu má dnes.

•         Ekonomika by mal byť systém, ktorý uľahčí dohodu medzi výrobcom a kupcom. Mal by mať za úlohu, aby sa výrobca a spotrebiteľ navzájom rešpektovali, dohodli a dosiahli kompromisu. Lenže funguje to následovne.

•        Spotrebiteľ, kupca tovaru disponuje finančnými prostriedkami. Preto rozhododuje. Rozhodne, že potrebuje za mesiac povedzme 100 000 kusov vyrobeného tovaru. Výrobca, majiteľ fabriky očarený ponúknutou sumou radostne odpovie- samozrejme, môžte sa spoľahnúť. Peniaze má isté, väčšinu si nechá, niečo hodí svojim vlezlým poskokom a ľudia, ktorí 100 000 kusov vyrobia, dostanú aj tak vždy najmenej, v niektorých prípadoch 400 eúr za mesiac. Týmto pádom je spotrebiteľ, kupca stále nenásytnejší po tovare a majiteľ výrobne zasa po peniazoch. Ale kto si položí otázku – Zvládnou to zamestnanci? Stihnú to? Neodpadnú mi pri práci? Bohužiaľ. Vo všetkých troch otázkach je odpoveď len jedna – Nájdeme si zamestnancov nových.

•        Práve kvôli takejto ekonomike sme svedkami toho, že voľné pracovné miesta v závodoch sú stále, taktiež sa na našom území stavajú nové automobilky, lenže- nezmestnanosť neklesá! Každého pol roka ľudia dobrovoľne zo závodov odchádzajú, niekedy zasa nedobrovoľne.

•        Povedzme si otvorene– človek má rád život a takýto systém ekonomiky pracujúceho ubíja. Nemá čas na seba, svoju rodinu a blízkych, stráca psychické i fyzické zdravie a žije s pocitom, že je ľahko nahraditeľný. Preto aj čoraz väčšie percento mladých ľudí nezvládne mať rodinu. Nemajú čas sa o ňu postarať, budúcnosti sa boja, nemajú stabilitu a istoty. A čo je paradox – dokonca ani peniaze.

Ekonomický trh je viac a viac nenásytnejší. Slovensko funguje iba “ vďaka “ zahraničným investorom, tvrdo pracujúcim, málo zarábajúcim občanom. Ich budúcnosť je žiaľ vedľajšia. Slovenský štát zaujíma iba ekonomika točiaca sa okolo zahraničných automobiliek s adresou na našom, kedysi krásnom území.